Svätý Nikolaj Velimirovič: Ako najlepší, tak aj ja!

(Misijné listy - List č. 126 - Istému pánovi, ktorý sa sťažoval na nerozumnú ženu)

„Ako všetci, tak aj ja.“ Takéto slová Vám vytrubuje do uší Vaša manželka vždy, keď ju Vy napomeniete, nech prestane s otročením móde a s nákupnou márnotratnosťou.

Vy ste jej pekne odpovedali: Hľa, Boh nám dal tri deti ako tri zlaté jablká! Treba, aby sme my teraz žili pre deti, a nielen pre seba. Nie sme už ani takí mladí, aby sme sa mohli naháňať za každou módou a každou zábavou. Napokon, aj zdravie nám treba chrániť kvôli deťom. Ty sa, žena, často sťažuješ na bolesti hlavy, no pritom často konáš to, čo spôsobuje hlavybôľ. Už len to vdychovanie otravnej pomády na tvári je hotový hlavybôľ; popri tom nezdravý vzduch v kaviarňach, podzemných pivniciach a divadlách; nezdravé odievanie sa, nepravidelný spánok; ešte aj nervozita od hazardných hier a pijanstva. Nič z toho nevedie k dobru. – Ale na všetko toto žena odpovedá stále rovnako: „Ako všetci, tak aj ja!“

Akí všetci, svojrázna žena? Azda je celý svet v tej rozvrátenej mase, do ktorej si sa ty zamiešala a v ktorej všetky tvoje myšlienky dennodenne spočívajú?

Ohraničila a obmedzila si všetky svoje myšlienky, len aby si nedala očiam nahliadnuť mimo ohrady tvojej spoločnosti a vidieť ostatný Boží svet.

Nielenže nie všetky ženy na svete žijú ako ty, ale ani v meste nenájdeš ulicu, kde by ženy žili takto. Ohromná väčšina matiek, vdovíc a dievčat žije iným životom.

Ako teda môžeš povedať: Ako všetci, tak aj ja? Zobrala si si za príklad niekoľko oných rozvrátených, nezodpovedných osôb - ani matiek, ani dievčat - a len na ne myslíš a v nich vidíš celý svet. Pritom celý ostatný svet hľadí na vás ako na cirkusovú skupinu, v ktorej ste vy i zvieratá, i krotitelia.

No ak by, povedzme, hoci aj celučký svet išiel cestou nerozumnosti a k priepasti, či by si ty, matka troch synov, nemala chrabrosť, aby si povedala: ja nejdem tou cestou?

Určite by to bolo junáctvo, ktoré by pritiahlo pohľady neba i zeme. Takéto junáctva sú zapísané do zlatej knihy Svätého Písma. Toto junáctvo mali dve dcéry Lótove v Sodome. V prekliatom meste Sodome nebolo ani jednej jedinej neskazenej a nerozvrátenej duše okrem Ĺótovho domu. Keby dcéry Lótove, dievčatá, hovorili, čo hovorí jedna matka troch detí v naše dni: poďme, ako všetci, tak aj my – svet by nevedel o dcérach Lótových, ani o Lótovi; ich mená by neboli spomenuté v zlatej a večnej Knihe. Ale ony tak nehovorili. Preto bolo požehnanie Božie na Lótovi a jeho dcérach. A keď nadišiel čas rozvrátenému mestu, aby bolo spálené ohňom, ponorilo sa pod zem a premenilo sa na Mŕtve more, anjel Boží vyviedol túto čestnú rodinu von z mesta, aby nevideli pomstu neba tým, ktorí bezhranične špinili nebo.

Alebo povedzme, že by Rastko Nemanjič hovoril ako ty: ako všetci, tak aj ja. Azda by sa on niekedy stal svätým Sávom, otcom národa svojho, a večnou výčitkou svedomiu tých svojich potomkov, ktorí hovoria: ako všetci, tak aj ja?

Ale ak sa tieto príklady, a tisíce druhých podobných, nedotknú tvojej duše, neviem, čo by som ti povedal. Ak sa nedáš poučiť dobrými príkladmi života, tak sa aspoň vystraš strašnými príkladmi smrti. Pozri, akou smrťou zomierali a umrú tí, ktorých si ty nasledovala, zabudnúc na muža a deti. Hrozné choroby, zločiny a samovraždy - bez výnimky!

Môžem vzývať k tomu, čo je najlepšie v tvojej duši, dcéra úctyhodných rodičov? Na to, čo ešte nie je zamračené mrákavou nočného života? Spamätaj sa, vráť sa k triezvosti, k svedomiu! Spomeň si, že keď sa ty smeješ v dyme polnočnej orgie, tvoje zobudené a rozplakané dieťa v posteli hľadá ruku a slovo matky.

Odvrhni nebezpečné slová: ako všetci, tak i ja, a potom povedz: Ako najlepší, tak aj ja! Aby požehnanie Toho, ktorý ťa požehnal troma deťmi, na tebe pretrvalo do konca vekov.

:::_
Preložené zo srbčiny: Владика Николај: Мисионарска писма (126. Писмо - Једном господину који се жали на неразумну жену)