Svätý Nikolaj Velimirovič: O Meste Poznatkov a Meste Dobroty

(Misijné listy - List č. 218 - Náčelníkovi K. P. o poznaní Krista)

Veľmi ste sa radovali, že Váš syn ukončil vedecké štúdiá v zahraničí, dostal diplom s vyznamenaním ako prvý medzi prvými. Len teraz ste i Vy i Vaša manželka nečakane pocítili jednu malú bolesť, ako od bodnutia ihlou, keď sa Vám on, syn Váš, učený - preučený, zlomyseľne vysmial v deň vašej krstnej slávy. (Krstná sláva je veľký srbský pravoslávny rodinný sviatok - oslava svätého ochrancu celej rodiny – pozn. prekl.)

Nič nepovedal, len sa uškrnul, keď ste Vy zapálili sviatočnú sviečku, vzdialil sa z domu a vrátil sa až po ukončení sviatkovania. Vy i Vaša manželka ste na seba pozreli a pocítili ste bolesť v srdci. Nič nepovedal, len sa pousmial, avšak tento jeho smiech vám odhalil pustotu duše Vášho syna. A odvtedy sa stáva pre vás čím ďalej, tým očividnejšie, že jeho duša nemá duchovné centrum a mravnú os. A vy sa bojíte hovoriť mu o tom, lebo cítite, že on Vami začína i opovrhovať a odmieta všetky Vaše pravidlá života a správania sa. Preto chcete, aby som mu napísal ja. Hľa, odpovedám na Vaše želanie, a píšem:

Mladý človek, dovoľ, aby som ti rozpovedal jedno podobenstvo. Dvaja dobrí priatelia sa rozlúčili a odišli žiť do dvoch rôznych a vzdialených miest. Po dlhom čase sa opäť stretli. Jeden rozprával o jednom meste a druhý o druhom. No jeden z nich nechcel nič veriť svojmu priateľovi, no začal povýšene vyjadrovať svoj názor i o tom druhom meste, v ktorom nikdy nebol. Toto, prirodzene, krajne zarmútilo jeho priateľa a ten zmĺkol. To ste ty a tvoji rodičia. Ty si žil v nejakom Meste Poznatkov a oni v Meste Dobroty. Teraz im ty rozprávaš o svojej skúsenosti z Mesta Poznatkov a oni ťa počúvajú a veria slovám tvojim. A keď oni rozprávajú o svojej skúsenosti z Mesta Dobroty, ty sa s opovrhnutím smeješ, akoby si ich usvedčil zo lži. Azda toto je vedecký prístup – považovať svoju skúsenosť za pravdu, a cudziu za lož?

Dobré sú tvoje znalosti, ale dobrota je lepšia ako znalosti. Tvoji rodičia majú to, čo je lepšie. U cudzincov si sa učil poznatkom, u rodičov sa teraz uč dobrote. Uveď do súladu dobrotu a znalosti, no tak, aby dobrota vládla nad znalosťami a riadila ich. Nad ľubovoľnými technickými poznatkami ako to najdôležitejšie stojí učenie Kristovo, v ktorom je najvyššia dobrota nazývaná láskou a najvyššie poznanie nazývané múdrosťou. Hľa, čo hovorí apoštol: „Všetko považujem za márnosť pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, Hospodina.“ (List sv. apoštola Pavla Filipanom 3,8). Čím viac je svetských znalostí bez tohto svätého poznania, tým väčšia je škoda. A opäť - čím väčšie je svetské bohatstvo bez tohto nebeského bohatstva, tým väčšia je škoda. Lebo jedine Kristus môže uchrániť veľkého znalca pred zneužitím znalostí a veľkého boháča od škodlivého naloženia s ním. Spomeň si na onoho chýrneho vedca, ktorý povedal: „Všetky moje vedomosti sú v porovnaní s mojím nepoznaním to isté ako hrsť vody v porovnaní s oceánom.“ Takže aj ty buď skromný. A pobozkaj rodičom ruku, „aby ti bolo dobre a aby si dlho žil na zemi“.

:::::_
Preložené zo srbčiny: Владика Николај: Мисионарска писма (218. Писмо - Начелнику К. П.: О познању Христа)


Svatý Václav - ikona
Chystáme ikonopisecký seminář “SVATÝ VÁCLAV”